Rád by som sa dočkal doby, keď slovenské verejnoprávne médiá budú mať taký kredit ako BBC, alebo aspoň osobnosti formátu Johna Peela. Po smrti legendárneho moderátora sa na trhu objavilo zopár nahrávok s „Peel Sessions“ (dokonca ANAAL NATHRAKH nimi ozdobili reedície svojich starších diel). Napriek tomu ma prekvapilo, že som na typickom bielom CD s logom BBC objavil meno PJ HARVEY. „Na Johnovom názore mi záležalo. Viac, než by som bola ochotná pripustiť. […] Každú Peel Session, ktorú som odohrala, som odohrala kvôli NEMU.“, zveruje sa Polly Jean Harvey v booklete. „Je to spôsob, ako ešte raz povedať „ďakujem“.“, dodáva a ja sa sám seba pýtam, o kom je táto nahrávka viac. Či o sympatickom šedivom pánovi, alebo o mladučkom dievčati, na ktoré sa na fotografiách zdobiacich obal disku usmieva.

Skladby na „The Peel Sessions 1991 – 2004“ pochádzajú zo štyroch vydaní programu v rozpätí deviatich rokov, doplnených skladbou z posmrtného vydania relácie v roku 2004. Napriek tomu, ako sa zmenila tvorba PJ HARVEY – od postpunkovej rozorvatosti cez zvukové peklo a afekt snáď najznámejšieho albumu „To Bring You My Love“, sladký duet s Nickom Cave, avantgardne bluesovú kolaboráciu z Johnom Parishom až po dnešné, uhladenejšie alternatívne nahrávky – záznamy na „The Peel Sessions“ znejú vlastne úplne rovnako. Odhaľujú dreň piesní, typický skladateľský rukopis PJ HARVEY, zboostrovanú, no čitateľnú gitaru bublajúcu pod nezameniteľným hlasom. Minimálne upravovaný živý záznam sa neopiera o žiadne z veľkých hitov Polly Jean, sympaticky rezignuje na komerčne lákavejšiu podobu reprezentatívnej best-ofky. Značka Peel Sessions však pôsobí posvätne, ako šanca a nie ako priestor na exhibíciu – a vlastne aj PJ HARVEY samotná na úspech vždy zvysoka kašľala. Podobný model bez snahy za každú cenu niečo ostentatívne ukazovať zvolila NIRVANA na nezabudnuteľnom koncerte pre MTV Unplugged – aj PJ HARVEY svoje menej známe skladby doplnila coververziami skladieb bluesového basistu Willieho Dixona a Rainera Ptaceka.

Vrcholmi kompilácie sú intenzívna „This Was My Veil“, akustická skladba z albumu „Dance Hall At Louise Point“, natočeného so spomínaným Johnom Parishom a „Beautiful Feeling“, natočená na inštrumentálne košatejšej „session“ v roku 2000.

Vrátim sa však na začiatok: ťažko toto CD vnímať ako bežnú výberovku. Na čistý, čiernobiely disk sa nezmestila ani nota kalkulu: nie je to vyčačkané poďakovanie obchodnému partnerovi, ale trochu kostrbaté, neupravené vyjadrenie úprimného rešpektu. Jednoduché „thank you“ pre jedného z najvýznamnejších hudobných novinárov vôbec od jednej z najtalentovanejších pesničkáriek súčasnosti.